Ako dopadol rok 2012?

Máme tu rok 2013 a je načase zrekapitulovať rok minulý. Moje predsavzatia a ciele pre rok 2012 sú tu dobre zdokumentované. Takže nemôžemna nič zabudnúť.

Rok 2012 mal byť o disciplíne. Musím povedať že vo väčšine oblastí môjho života som to nedodržal. Počas dvoch mesiacov v lete som bol celkom disciplinovaný, co sa celkom slušne prejavilo. Žiaľ zvyšok roku bol slabý.

A teraz sa povenujme jednotlivým predsavzatiam.

1. Zabehnúť 1600 km. V roku 2012 som zabehol 824 km. Je to jednoznačne najviac za celú moju bežeckú "kariéru" ale stále je to len polovica.
2. Schudnúť 15 kg a udržať ich preč. Tento cieľ dopadol podobne. Počas 2 mesiacov, kde som bol sám v Nemecku sa mi podarilo schudnúť 5,5 kg. Vtedy to s týmto cieľom vyzeralo nádejne. Žiaľ, po príchode na Slovensko som úplne prestal kontroľovať co jem a tak to aj dopadlo. Rok 2012 som skončil z skoro rovnakou váhou s akou som ho začal.
3. Venovať sa priateľom. Tu je to lepšie. Darilo sa mi udržiavať kontakty a niektoré som dokonca aj obnovil. Celkom spokojnosť.
4. Šetriť. Toto sa tiež celkom darilo. Splatili sme hypotéku a nekupoval som vo veľkom skôr menšie veci a hlavne to co sme skutočne potrebovali.
5. Profesionálne rásť. Tak tento bod považujem za najväčší úspech. V práci som prebral viac zodpovednosti, viac úloh a podstatne viac som sa angažoval. Naučil som sa veľa nového (napríklad Perl) a na rok 2013 mám aj veľké plány.

Takže 3 z 5. Myslím že s rokom 2012 môžem byť spokojný. Určite som sa viac snažil. Aj keď prvé dva body boli pre mňa dosť dôležité.

Jednoznačne sa ale ukázalo, že to ide. Trochu disciplíny v stravovaní, co najmenej sladkostí a dá sa to. Predsa len som dal za 9 týždňov 5,5 kg. A jednoznačne to malo pozitívny účinok na moje behanie. Bol som rýchlejší pri menšej námahe. Behanie bolo proste ľahšie.

Toľko k minulému roku. A teraz štatistika:

104 krát som bol behať, nabehal som 825,5 km čo zabralo 110 hodín.

Nabudúce plány na rok 2013.

 

Posted with Blogsy

Nedokončil som.

Košický maratón je zanami a je načase o ňom niečo napísať.

Ako už väčšina vie, maratón som nedokončil. Posledné štyri týždne pred maratónom som skoro vôbec nebehal, čiastočne kvôli chorobe. Napriek tomu som si myslel, že ho môžem dať. Zjavne som bol prehnane optimistický.

Prvých 6-7 kilometrov sa mi behalo v pohode. Dokonca som si aj pokecal z jedným 67 ročným pánom, ktorý bežal pol maratón. Okolo ôsmeho kilometru som ho ale opustil a trochu sa rozbehol. No už na 11-12 kilometri má začali pobolievať kolená. Obe. Po asi 14-15 kilometer to ešte išlo, ale po ukončení 15-teho som začal striedať beh z chôdzou. Pri chôdzi som si aj rozcvičoval kolená, tak sa vždy dalo prejsť do ďalšieho behu.

Energie som mal stále dostatok. Natrénované "jedenie" zaberalo, pil som celý čas ionták a preto som bol inak celkom v pohode. Až na tie kolená.

Napriek tomu som si povedal že to skúsim a na hlavnej som to po 21 km otočil a pokračoval. Moji fanúšikovia popri trati boli tiež super, tak som stále bežal. No na 23 kilometri sa mi pravé koleno tak nejako "zhuplo" a začalo bolieť ešte viac. Prešiel som do chôdze, snažil sa držať tempo a trochu to rozchodiť. Ale vždy keď som začal znovu behať, koleno bolelo. Nie že by pri chôdzi nebolelo. Na 24 kilometri som už len chodil a podľa tempa mi bolo jasné, že takto nestihnem ani "cut-off" 4 1/2 hodiny na 32 kilometri.

A tak neostávalo nič iné, len si priznať že dnes to nebude.

Spätne si myslím že som maratón podcenil. Nie je to len ďalších 21 kilometrov. Je to 21 kilometrov po tom čo si už 21 zabehol. A to je skutočne veľký rozdiel.

Takže čo ďalej?

Rozhodol som sa že o ďalší maratón sa pokúsim až o rok na 90 ročníku MMM.

Do začiatku marca sa sústredím na schudnutie a zrýchlenie. Budem trénovať na 5 a 10 kilometrové preteky. Väčšie 5 km preteky v strede januára a 10 km preteky na začiatku marca. Pomedzi to ešte aj iné 5 a 10 km preteky, ale skôr len ako motiváciu a pre zábavu.

Potom príprava na rýchlejší pol maratón. 25 mája sa bude konať 1/2 a maratón popri rieke Rín smerom do Kolína. Podľa fotiek to bude veľmi pekný 1/2 maratón. O aký čas sa budem snažiť uvidím podľa 5 a 10 km pretekov.

A po pol maratóne začne príprava na Košice. A s časom do 5 hodín.

Držte palce. ;)

Posted with Blogsy

August

Tak nám začal september a to znamená augustové zhrnutie mojích cieľov. To len aby sme mali presne zdokumentované ako sa mi ich nedarí plniť. 😉

Behanie mi tento mesiac celkom šlo. Podľa Garminu som v auguste nabehal 123,6 km a behaním som strávil 16,5 hodiny s prevýšením 715m.

Môj doteraz najdlší beh už ale pripadol na september. Takže som veľmi zvedavý ake množstvo kilometrov nabehám v septembri. Čaká ma ešte minimálne jeden 32-34 km beh.

Čo je ale najlepšie, moje problémy z kolenom prestali. Minimálne posledný 30 kilometrový beh bol bez problémov. Všeobecne som sa po ňom cítil dosť dobre. Myslím že sa mi konečne podarilo nájsť optimálne množstvo a intervaly na jedenie.

Ďalšia dobrá správa je, že som aj konečne "dobehol" môj tréningový plán a konečne mám pocit že dokončiť maratón je v mojích silách. Čo je veľmi dôležité, kedže psychika robí aspoň 70%.

Čo sa chudnutia týka bol august tak niekde medzi úspechom a fiaskom. Kým som cestoval na slovensko som sa dostal na 87,4 kg. Samozrejme "dovolenka" mi pridala asi 1,5 kg. Aktuálne som pocitovo znovu niekde okolo 87 kg, zatiaľ ale bez "oficiálneho" váženia. To bude v stredu.

Cieľ do maratónu bolo 82 kg. To už asi nie je reálne. Pravdepodobnejšie je číslo niekde okolo 84-85 kg. Samozrejme čím menej, tým lepšie. Cieľ do konca roka zísť na 80 je ale napriek tomu stále reálny. Kedže po maratóne v Košiciach sa budem pripravovať na môj prvý ultramaratón ( 50 km v januári) nemal by to byť až taký problém.

Najbližšie niečo napíšem krátko pred maratónom. Prvé dva októbrové týždne budem na Slovensku a tam by som chcel aj napísať nasledujúci blog.

Aaa, ešte som chcel niečo napísať okolo hodiniek. Po druhej reklamácii mojich Garmin Forerunner 610 som sa rozhodol prejsť na iný model. ( a vyreklamovaný nový Forerunner 610 predať na ebay) Takže od soboty som vlastníkom Garmin Forerunner 910XT. Bolo to dlhé rozhodovanie, pretože z Forerunner 610 som bol po funkčnej stránke veľmi spokojný. ( Dotykové hodinky, ktoré aj fungujú narozdiel od Forerunner 405 a 410)

Nakoniec padla voľba na 910XT. Najsilnejší argument bola baterka 20 hodín. Z prospektom viacerých maratónov alebo ultramaratónov je to jednoznačne potrebná vlastnosť.

Už dlhší čas sa snažím aj plávať (veľmi často sa mi to ale nedarí) tak zavážila aj podpora plávania v bazéne a aj v otvorenej vode. (z hodinkami na ruke. Hodinky ale pod vodou strácajú GPS, preto to nie je až taká jednoduchá vec).

Veľmi milá vlastnosť je aj barometrický výškomer, takže už žiadne nepresné GPS informácie o výške a ubehnutom prevýšení.

Ak vás zaujímajú podrobnosti, veľmi podrobná recenzia je tu.

Už dlhší čas som chcel aj napísať niečo o mojich pokusoch z minimalistickým behaním. Moje pokusy som aktuálne prerušil, kedže som si nebol istý čo vlastne zapríčinilo moje problémy s kolenom. Po maratóne chcem znovu zaradiť aj behanie v minimalistických topánkach a potom aj zhrniem moje skúsenosti sem.

Posted with Blogsy

Júl

Máme prvého augusta a je čas napísať niečo o stave môjho kolena, behanie a chudnutia.

Ako som písal naposledy, začal som mať bolesti v ľavom kolene a preto som zaradil pauzu v behaní. Pauza po siedmich dňoch skončila a ja som začal znovu behať. A koleno to zatiaľ zobrali celkom dobre. Behám momentálne štyri krát týždenne a kolená sa zatiaľ držia. Po týždni behania som zaradil aj posilňovanie nôh a musím povedať že to cítim a môj stav sa zlepšuje.

Čo je len dobre, pretože martón je stále reálny. Cieľ dobehnúť.

Dobrá správa je že sa mi naďalej darí chudnúť. Dnes ráno som bol na 88,1 kg. Čo je 4,8 kg za sedem týždňov. A to má samozrejme aj vplyv na moje behanie. Behám rýchlejšie pri porovnateľnej námahe. Dokonca aj behy v silnom teple prebiehajú bez problémov. Ešte jeden a pol týždňa a cestujem na Slovensko. Dúfam že dovtedy budem niekde okolo 87 kg. Tým je schudnutie na 82 kg do maratónu reálne a čas na maratón by mohol byť dokonca aj pod 5 hodín. Ale to nie je podstatné. Podstatné je znížiť záťaž pre nohy a všeobecne sa lepšie cítiť.

Nabehané 81,05 km

Čas 10h 34m

Priemerná rýchlosť 7,7 km/h

Priemerný tep 138 bpm

Maximálny tep 170 bpm

Kalórie 5984

Posted with Blogsy

Druhý štvrťrok

A máme zasebou druhý štvrťrok a je čas zrekapitulovať ako prebiehal, poohliadnuť sa po tom ako sa mi darí plniť moje cieľe a podobne.

Takže poďme poporiadku.

Behanie

Z mojím behaním za toto obdobie som celkom spokojný. Malá štatistika

Apríl: 38 km / 5 hodín

Máj: 79 km / 10,5 hodín

Jún: 117,5 km / 15,5 hodín

Apríl mohol byť lepší, ale bol som tam asi 2 krát chorý. Máj už bol lepší a jún bol vynikajúci.

Žiaľ tých 117,5 km v júni sa prejavilo a posledné dva týždne ma po behaní bolí ľavé koleno. Preto som prestal behať na 8 dní a potom budem musieť opatrnejšie pridávať. Príprava ma maratón tým bude zmenená. Akékoľvek časové predstavy budem musieť pustiť z hlavy. Aktuálny cieľ je dobehnúť do časového limitu.

Napriek tomu som optimistický a minulý týždeň som začal aj z posilovaním. Aktuálne len hornú polovicu tela, keďže nohy nechávam v kľude, ale predsa. Budem musieť začať aj z kompenzačnými cvičeniami na nohy a strečingom aby som posilnil kolená.

Vzhľadom k tomu že budem asi nútený behať menej než som plánoval ročný cieľ 1600 kilometrov sa mi asi nepodarí. Všetko bude záležať na behaní budúci týždeň a koľko budem behať po maratóne.

Chudnutie

Od polovice júna som v nemecku sám. A to som chcel a aj využil na chudnutie. Už sa nemôžem vyhovárať na to, že moja žena nakupuje sladkosti a ja ich potom jem a podobne. Som tu sám, sám nakupujem a sám si varím. Takže hor sa dotoho.

A to je aj dôvod prečo píšem tento blog až teraz. V stredu ráno je môj oficiálny termín na váženie a meranie. A táto streda bol presne mesiac čo sledujem stravu a snažím sa schudnúť.

A podarilo sa. Som ľahší o 3 kg. Znížilo sa množstvo tuku a dokonca pribudlo aj svalov. Som znovu oficiálne pod 90 kg.

Budem bez rodinky ešte mesiac a dúfam že sa mi podarí postupovať tak ako ten posledný. Ďalšie tri kilogramy dole by veľmi pomohli.

Preto som aj optimistický že môj cieľ dostať sa na 80 kg do konca roka je reálny. Dúfam že sa mi podarí dostať na okolo 81-82 kg do maratónu. Reálne to je. Mám na to ešte tri mesiace.

Tak za tento štvrťrok toľko.

Predpokladám že najbližší blog sa bude zaoberať mojim zranením a ako sa mi darí dostať sa späť k behaniu a aký je stav maratónskeho tréningu.

Dovtedy Happy Running.

Posted with Blogsy

17. Wallauer Mittsommer Lauf

Moja motivácia v behaní nebola na začiatku roka veľmi silná. Pred pol maratónom v Mainzi som behával maximálne 3 krát tyždenne. Ale preteky ma znovu motivovali. A aj keď som bol prihlásený na maratón do Košíc, rozhodol som sa, že sa popozerám po nejakých pretekoch aj medzi tým. Veď nie je nič lepšie ako sa znovu trochu motivovať a zároveň si overiť ako som na tom z mojou kondíciou.

Tak som ešte pred dovolenkou na Slovensku hľadal termíny na 5 až 10 kilometrové preteky. Jeden z jasných favoritov bol Wallauer Mittsommer Lauf.

Wallau je mestečko hneď vedľa Nordenstadtu, kde práve bývame. Už minulý rok som tieto preteky zaregistroval, lenže som na ne určite nemal natrénované. Ale povedal som si že na budúci rok to skúsim. A tak keď som pri mojom hľadaní narazil na tiero preteky, bolo rozhodnuté. Ihneď som sa prihlásil.

V štvrtok som si bol vyzdvyhnúť štartovné číslo, tričko a pár informácií o trase. Časti trasy aj poznám, behávam po nich a preto som si už pripravoval stratégiu na piatok. Podstatné bolo udržať rozumné tempo, nenechať sa strhnúť. Trasa má jeden väčší a jeden menší kopček, to som vedel. Vôbec som netušil čo ma čaká v samotnom Wallau.

V piatok som odišiel z práce dostatočne skoro, doma som si dal ľahkú večeru vhodnú pre preteky. Potom už nezostávalo nič len vybrať čo na seba, pripevniť číslo a vyraziť.

Wallau je od Nordenstatu okolo 1,5 kilometru. Na štart to bolo trochu viac. Ale prechádzka bola dobrý spôsob ako sa zahriať a pripraviť. Na štarte ma prekvapilo dosť veľké množstvo bežcov ( podľa informácií na stránke nás bolo okolo 2000). Už dávno som nevidel také množstvo chudých a vypracovaných ľudí. A s týmto pohľadom ma prepadli obavy, či vôbec budem mať s kým bežať.

Asi 3 minúty pred štartom sa bežci začali shromažďovať na štarte. Ja som sa radil ako vždy ku koncu. Plán bol zabehnúť 10 kilometrov za hodinu a štyri minúty. To nie je určite čas tých čo stáli v predu. Na moje potešenie okolo mňa bolo dostatok bežcov, ktorý nevizerali na veľmi lepší čas ako môj. Tak aspoň nebudem bežať sám. Dokonca sa ku mne postavil párik z bežeckým kočíkom ( a samozrejme ma predbehli, ako inak).



Napätie rástlo a zrazu sa ozvala štartovacia pištol a preteky sa začali. ( na moje prekvapenie žiadne odpočítavanie) Tradične trvalo asi 1,5 minúty kým som prebehol štartom. A 15 metrov za štartom sme sa aj zastavili. Príliš úzka ulička. Naštastie to trvalo len asi 15 sekúnd a mohli sme sa skutočne rozbehnúť po Wallau. Snažil som sa držať tempo pod kontrolou, aby som to hneď na začiatku neprepiekol. Prvý kilometer sa išlo z kopca a ja som sa držal ľudí okolo mňa. Nasledoval druhý kilometer mierne do kopca a keď sme sa konečne dostali na pole.

Tu som plánoval to už trochu rozbehnúť,keďže prvá rovinka. Mierne pridávam a sledujem tep. Po rovinke vybiehame do kopčeka, mierne spomalenie aby som udržal tep pod kontrolou. A odbočujeme na rovinku po ktorej nasleduje beh z kopca.

Prebiehavame cez kilometer 3 a ja pridávam tak ako som to plánoval. odbočujeme na cestu a ide sa z kopca. Pridávam ešte viac, snažím sa tu nabehnúť čo najviac pretože už čoskoro nasleduje kopček. V polke kopca máme piaty kilometer a ja sa snažím držať tempo aj do kopca.

Asi 300 metrov za piatym kilometrom odbočujeme z cesty a tým končí aj kopček. Bežíme ďalej mierne z kopca a ja znovu pridávam. Potrebujem ešte stále dobehnúť nejaký čas. Beží sa mi v pohode, snažím sa držať okolo 88% alebo 155 HR. Tu si prvý krát pomyslím že by som to mohol dať v predpokladanom čase. A hlavne konečne obieham ja a nie mňa!

Som za kilometrom šesť a zbieham dole kopčekom k riečke. A za ňou samozrejme hore kopčekom. Malo by to byť posledný úsek kde bežím do kopca. To si aspoň myslím. Vbiehame na rovinku a vraciame sa do Wallau. Kilometer sedem. Stále obieham a mierne pridávam.

Vbiehame do Wallau a dole kopcom až skoro na okraj. Kilometer osem. Nasleduje úsek kde bežíme popri riečke a domčekoch. Pekné prostredie, trávička, stromy a asfaltový chodníček. Začínam pociťovať únavu ale viem že sa ešte dá. Už len dva kilometre.

Vybieham z parčíka a stretám kolegu. Stihne dokonca spraviť aj dve fotky.

A zrazu bežím do kopca. Keď som s tým ale vôbec nerátal! Napriek tomu držím tempo a obieham celkom slušné množstvo bežcov. Konečne kilometer 9.

Ďalej bežíme cez centrum a do mierneho kopčeka. Ale už sa dokážem orientovať a viem že do cieľa to už nie je ďaleko. Pridávam na tempe a už kašlem na pulz.

Konečne posledná ulička a ja už vidím cieľ. Ostáva asi 200 metrov. Stále obieham a okolo 150 metrov do konca mám pred sebou staršieho pána. Tak si poviem že obehnem ešte jeho a cieľ. Pridávam a predbieham. On keď to zbadá pridáva tiež. A začíname sa navzájom ťahať a zvyšujeme tempo na špurt. Nakoniec prebiehavam cieľom pred ním. Poblahoželám mu a konečne zastavím hodinky.

Snažím sa rozchodiť rozochveté nohy, popíjam čaj a prechádzam sa po okruhu. Hodinky hovoria 1:02:36 a ja som nadšený z prvých krátkych pretekov. Už len vymeniť štartovacie číslo ( je na ňom čip) za chleba a pomaly na zničených nohách odchádzam domov. Dva kilometre prechádzky je presne to čo nohy potrebujú. A celú cestu sa škerím.

Budúci rok si to zopakujem. A možno ukecám aj Vilka na 1 km. :) A možno si aj sisa dá povedať a pobežíme spolu.

S kočíkom.

Aby sme mohli obiehať tých pomalších.

1/4 roka ubehlo a ako moje cieľe?

Skončením marca mám zasebou prvý štvrťrok a je načase sa trochu poobzerať a povedať si ako stojím z mojími cieľmi na tento rok.

1. Zabehnúť 1600 km. V tomto bode mierne zaostávam. No, po prepočte možno trochu viac než mierne. Podľa záznamov som od začiatku roku zabehol 248,36 km. Samo o sebe to nie je zlé číslo. Napriek tomu zaostávam o skoro 160 km. V pláne mám ale košický maratón (a to bude aj môj prvý plný maratón) a v januári 50 km pretek. Takže by sa mi tento cieľ ešte malo podariť splniť.

2. Schudnúť 15 kg. Tak tu sa mi moc nedarilo. Začal som si ale viesť záznam o všetkom čo jem a je to po mesiaci zapisovania celkom zaujímavé čítanie. Posledný týžďeň som sa skutočne snažil stravovať sa tak aby som chudol zdravým tempom. Aj keď prvý štvrťrok neprebehol podľa plánov, v tomto bode som optimistický.

3. Venovať sa priateľom. Tak tu som určite nezaznamenal veľký prielom. Budem sa musieť viac posnažiť.

4. Šetriť. V tomto bode som sa snažil. Jednoznačne som znížil nakupovanie a dokonca sa nám podarilo aj niečo ušetriť.

5. Profesionálne rásť. Tu som tiež spokojnejší. Začal som čítať niekoľko knižiek, pustil som sa aj do Objective-C a začínam vyvíjať prvú aplikačku. V práci som sa tiež posnažil a tak som s týmto cieľom za prvý štvrťrok spokojný.

Nie všetko ide jednoducho, určité zmeny proste potrebujú čas a aj viacej snaženia. Nie je jednoduché zmeniť niečo za mesiac. Alebo tri. :) Ale určite sa posnažím!

Marec

Marec máme zasebou a je načase vyhodnotiť aktuálnu prípravu a moje možnosti v máji.

Od posledného blogu sa môj tréning zlepšil. Behával som pravidelnejšie a nezaťažoval som sa až tak myšlienkami na maratón. Naneštastie som mierne prechladol na začiatku marca, takže som musel vynechať niekoľko behov. Ale výkendové dlhé behy sa mi darilo dodržiavať a pred dvomi týždňami sa mi podarilo 26 km. Nebolo to jednoduché, ale zabehol som.

Tento výkend bol narade 30 km beh a rozhodol som sa pre zmenu taktiky. Narozdiel od jednej dlhej trasy z domu a späť som si vyhliadol 5 km okruh v lese z minimom prevýšenia. Veľká výhoda bola, že som zo sebou nemusel ťahať veľa vody a jedla. Proste som sa po každom 5 km kolečku zastavil pri aute. Prvé tri kolečká boli v pohode, držal som plánované tempo a užíval si beh lesom. Štvrté kolečko som premýšľal o jednom cieľi na ďalší rok a dokonca som aj bežal rýchlejšie než som plánoval. Na konci štvrtého kolečka som už pociťoval únavu ale ešte to išlo. Držal som sa pomalšieho tempa a snažil sa udržať tep na nižšej úrovni. A po piatom kolečku som si povedal dosť.

Posledné dva kilometre piateho kolečka som rozmýšlal o reálnosti maratónu na začiatku mája. Môj 26 kilometrový beh bol čisté trápenie. Som presvedčený že posledné šieste kolečko by som tento výkend dal a zabehol by som 30 km. Tak prečo tá neistota?

Dôvod je jednoduchý. Časové limity na maratóne v Mainzi. Prvých 21 km musím zabehnúť do 2:45 a aj druhú polovicu do takého istého času. A po pravde nie som presvedčený že som schopný druhú polovicu v takomto čase zvládnuť. A preto som sa rozhodol pobežať len pol maratón.

Posledný regeneračný 14 km beh som zvládol v celkom slušnom čase a držal som sa okolo tempa 7 minút na km. Takže som sa rozhodol pre realistickejší cieľ a pokúsim sa zlepšiť si môj pol maratónsky čas a dúfam že sa dostanem pod 2:30.

 

Január a február

Už dlhší čas som nepísal nič o stave môjho tréningu a problémoch pri jeho plnení. Myslím že je načase.

V poslednom blogu som popisoval moje obavy, kedže som môj nedodržiaval tréningový plán. Napriek tomu že som vtedy zvládol 15 km beh o týždeň nato som 19 km nezabehol. Takže podobná dilema má čakala aj vo februári.

Minulý týždeň bol preto kritický. Ak nezvládnem tréning počas týždňa a hlavne 22,5 km dlhý beh cez výkend tak môj tréningový plán je nereálny a prejsť na plán B - pol maratón namiesto plného maratónu. Debata z kolegom v práci, ktorý už má niekoľko maratónov zasebou a aktuálne sa pripravuje na 80 km ultra maratón mi na sebavedomí nepridal. Po pravde ale musím povedať že len podčiarkol moje vlastné myšlienky a pocity.

Na začiatku týždňa som bol z myšlienkou na len pol maratón zmierený. A možno aj preto sa minulý týždeň vyvíjal skvele. Beh v utorok bol čistý zážitok. Tempo nad 8 min na km do kopca, na rovinkách som sa pohyboval okolo 7:30. Proste nádherných 54 minút.

V štvrtok tempo beh prebiehal podobne. Tempo vo veľmi slušných číslach. Na rovinkách okolo 6:30-6:45, do kopca okolo 7 minút na km. A každú minútu som si skutočne užíval.

Jeden z problémov, ktoré som identifikoval počas doterajších dlhých behov, bolo jednoznačne "palivo". Doteraz som len pil vodu a jedol banán alebo proteínovú tyčinku. Preto som začal študovať na internete čo by som vlastne mal jesť. Následoval nákup v špecializovanej predajni a príprava na výkendový beh.

A tak som na nedeľný beh vyrazil z novým opaskom na fľašu, 4 tyčinkami určenými na behanie, banánom a gelom. Po viac ako troch hodinách behu môžem skonštatovať že to bola celkom dobrá príprava. Zabehol som 23 km a v celkom dobrom stave. Povedal by som že dokonca lepšom ako na pol maratóne v Košiciach.

Napriek tomu je ešte miesto na zlepšovanie. Myslím si že ešte aj tak musím jesť viac ako som jedol teraz. (2 tyčinky, banán a jeden gel)

Na dlhšie behy potrebujem viac vody. Ruksak z nádržkou na vodu už mám dlhšie, teraz ho aj začnem používať.

Po tomto výkende si viacej verím. Maratón je stále reálny. Dôležité budú ďalšie dlhé behy a stav po nich. Ďalej pokračujem v tréningu podľa plánu.

Happy Running

 

Výkendový dlhý beh

 Už celý týždeň si robím starosti. Starosti o stave môjho tréningu na maratón. 

Dva týždne na konci januára som bol chorý. Čo znamenalo aj dva týždne bez behania. A aj prerušenie mojich 100 dní aktivity. Našťastie minulý týždeň som už mohol a aj začal znovu trénovať. Kvôli počasiu som tréning presunul do posilovňe. Behanie na páse je strašná nuda, ale prijatelnejšie ako behanie v silnej zime po dvoch tyždňoch pauzy. 

Dlhý výkendový beh som nebežal. V tom počasí mi proste chýbala morálka. 

Pohľad do treningového plánu na začiatku tohto týždňa mi povedal že ma čaká 16 kilometrov!  Najdlhší beh od pol maratónu v októbri. A ja som za posledný týždeň zabehol 11 km. 

Takže včera v troch vrstvách oblečenia som vyrazil na 16 kilometrov. Po trase ktorú som doteraz nebežal. Samozrejme som sa trochu stratil, nesprávne odbočil a podobne. Po skoro deviatich kilometroch som sa už konečne pripojil na cestu ktorú poznám a tak zvyšok cesty bol v pohode. Najhorší bol protivietor nakonci. Jednoznačne dva najrýchlejšie kilometre za celý beh, ktoré má ale vyšťavili skoro nadoraz. 

Nakoniec som beh ukončil na 15,3 km. To som bol už len 7 minút od domu a tak som prešiel do chôdze, aby si nohy trochu oddýchli. 

Doteraz najdlhší beh tohto roku je za mnou a ja znovu z optimizmom pozerám to treningového plánu. A ciel zabehnúť 42 km sa mi zdá o niečo viac reálny. Další výkend má čaká 19 kilometrov. Podľa správ by aspoň počasie mohlo byť lepšie a už by nemalo byť tak zima.