Marec

Marec máme zasebou a je načase vyhodnotiť aktuálnu prípravu a moje možnosti v máji.

Od posledného blogu sa môj tréning zlepšil. Behával som pravidelnejšie a nezaťažoval som sa až tak myšlienkami na maratón. Naneštastie som mierne prechladol na začiatku marca, takže som musel vynechať niekoľko behov. Ale výkendové dlhé behy sa mi darilo dodržiavať a pred dvomi týždňami sa mi podarilo 26 km. Nebolo to jednoduché, ale zabehol som.

Tento výkend bol narade 30 km beh a rozhodol som sa pre zmenu taktiky. Narozdiel od jednej dlhej trasy z domu a späť som si vyhliadol 5 km okruh v lese z minimom prevýšenia. Veľká výhoda bola, že som zo sebou nemusel ťahať veľa vody a jedla. Proste som sa po každom 5 km kolečku zastavil pri aute. Prvé tri kolečká boli v pohode, držal som plánované tempo a užíval si beh lesom. Štvrté kolečko som premýšľal o jednom cieľi na ďalší rok a dokonca som aj bežal rýchlejšie než som plánoval. Na konci štvrtého kolečka som už pociťoval únavu ale ešte to išlo. Držal som sa pomalšieho tempa a snažil sa udržať tep na nižšej úrovni. A po piatom kolečku som si povedal dosť.

Posledné dva kilometre piateho kolečka som rozmýšlal o reálnosti maratónu na začiatku mája. Môj 26 kilometrový beh bol čisté trápenie. Som presvedčený že posledné šieste kolečko by som tento výkend dal a zabehol by som 30 km. Tak prečo tá neistota?

Dôvod je jednoduchý. Časové limity na maratóne v Mainzi. Prvých 21 km musím zabehnúť do 2:45 a aj druhú polovicu do takého istého času. A po pravde nie som presvedčený že som schopný druhú polovicu v takomto čase zvládnuť. A preto som sa rozhodol pobežať len pol maratón.

Posledný regeneračný 14 km beh som zvládol v celkom slušnom čase a držal som sa okolo tempa 7 minút na km. Takže som sa rozhodol pre realistickejší cieľ a pokúsim sa zlepšiť si môj pol maratónsky čas a dúfam že sa dostanem pod 2:30.