Už celý týždeň si robím starosti. Starosti o stave môjho tréningu na maratón.
Dva týždne na konci januára som bol chorý. Čo znamenalo aj dva týždne bez behania. A aj prerušenie mojich 100 dní aktivity. Našťastie minulý týždeň som už mohol a aj začal znovu trénovať. Kvôli počasiu som tréning presunul do posilovňe. Behanie na páse je strašná nuda, ale prijatelnejšie ako behanie v silnej zime po dvoch tyždňoch pauzy.
Dlhý výkendový beh som nebežal. V tom počasí mi proste chýbala morálka.
Pohľad do treningového plánu na začiatku tohto týždňa mi povedal že ma čaká 16 kilometrov! Najdlhší beh od pol maratónu v októbri. A ja som za posledný týždeň zabehol 11 km.
Takže včera v troch vrstvách oblečenia som vyrazil na 16 kilometrov. Po trase ktorú som doteraz nebežal. Samozrejme som sa trochu stratil, nesprávne odbočil a podobne. Po skoro deviatich kilometroch som sa už konečne pripojil na cestu ktorú poznám a tak zvyšok cesty bol v pohode. Najhorší bol protivietor nakonci. Jednoznačne dva najrýchlejšie kilometre za celý beh, ktoré má ale vyšťavili skoro nadoraz.
Nakoniec som beh ukončil na 15,3 km. To som bol už len 7 minút od domu a tak som prešiel do chôdze, aby si nohy trochu oddýchli.
Doteraz najdlhší beh tohto roku je za mnou a ja znovu z optimizmom pozerám to treningového plánu. A ciel zabehnúť 42 km sa mi zdá o niečo viac reálny. Další výkend má čaká 19 kilometrov. Podľa správ by aspoň počasie mohlo byť lepšie a už by nemalo byť tak zima.
