polmaratón

Tak dnes bol deň D. Košický Medzinárodný Maratón Mieru.

Napriek nie prave ideálnym podmienkam som sa zúčastnil a musím povedať že to bola vznikajúca skúsenosť.

Štartovalo sa o 10:00. Hromadný štart, čo znamenalo že som na trať vybehol okolo 10:02, kým sme sa všetci predrali cez začiatok. Napriek tomu musím povedať žiadna tlačenica, všetko v pohodičke, proste nádherné športové správanie.

Ako favorit pretekov som sa zavesil na koniec peletónu a "pomáhal" som asi 60 ročnému pánovi. :) Just kidding. Na konci som skončil, pretože skoro nikto nebehal takým tempom ako ja. Podľa počtu 5000 prihlásených som čakal že nás na konci bude viac, ale nestalo sa tak. Naštastie som niektorých aj predbehol.



Čo ma najviac šokovalo bol môj tep! Ešte na štarte som sa už pohyboval na 135 a počas pretekov som bežal na 168-170. Čo na tom bolo prekvapivé, že za normálnych okolností pri takom tepe
nedokážem normálne dýchať. Teraz to išlo v pohode. Proste nový zážitok. Ľudia povzbudzovali, a veľmi dobre hecovali. V princípe som bol dosť v pohode skoro do 12 kilometra. Prvé dve fotky sú z prvého miesta kde ma Sisa našla, pri Jakabovom paláci. To som už mal za sebou asi 8 km a hodinku behu.

Skutočná kríza z veľkým K prišla okolo 10-11 kilometra. Pred obrátkou na Južnej Triede. Už som cítil že nohy majú dosť, ale prinútil som sa ísť ďalej. Na Južnej Triede to už bolo lepšie pretože v protismere bežali iný bežci a v princípe som na tom nebol časovo až tak zle.

Aj povzbudzovanie ľudí spravilo svoje a po otočku a niečo za nou som ešte v relatívnej pohode bežal. Tu ma aj Sisa zachytila druhý krát. Následoval ďalší beh po Južnej Triede, kde sme mali dost silný protivietor. Tu som už vážne bojoval z nohami. A tesne pred odbočkou na Rastislavovu ma obiehali aj vedúci bežci maratónu. Takže som najskôr asi na 3-4 sekundy bol aj v telke. :)

No Na Rastislavovu som vbiehal približne na 14 kilometri ktorý sa ukázal ako zlomový. Bežal som už len z vypätím vôle a z vedomím že ak prejdem do chôdze, už sa najskôr nerozbehnem. Čo sa aj potvrdilo. :( Približne na 14,5 km som prešiel do chôdze a už som sa poriadne nerozbehol. Z veľkým zapretím som sa asi 2 krát rozbehol ale už to proste nešlo.



Pri najbližšej občerstvovačke už bolo aj niečo na zjedenie, v tom čase som už bol na trati okolo 2 hodín. Som si nikdy nemyslel ze banán je taká znamenitá vec. :)

Od toho 14,5 kilometra som už len chodil, až na námestí pred divadlom ma diváci vyhecovali a posledný kilometer som sa ešte vzmohol a zabehol. Oficiálny výsledný čas 02:58:46 a skončil som ako 854 medzi mužmi, ktorý štartovali na pol maratóne. Za mnou ešte dobehli ďalší šiesti a posledný podľa výslednej listiny dokráčal až okolo 04:46:13. Desiati muži neskončili preteky.