Nedokončil som.

Košický maratón je zanami a je načase o ňom niečo napísať.

Ako už väčšina vie, maratón som nedokončil. Posledné štyri týždne pred maratónom som skoro vôbec nebehal, čiastočne kvôli chorobe. Napriek tomu som si myslel, že ho môžem dať. Zjavne som bol prehnane optimistický.

Prvých 6-7 kilometrov sa mi behalo v pohode. Dokonca som si aj pokecal z jedným 67 ročným pánom, ktorý bežal pol maratón. Okolo ôsmeho kilometru som ho ale opustil a trochu sa rozbehol. No už na 11-12 kilometri má začali pobolievať kolená. Obe. Po asi 14-15 kilometer to ešte išlo, ale po ukončení 15-teho som začal striedať beh z chôdzou. Pri chôdzi som si aj rozcvičoval kolená, tak sa vždy dalo prejsť do ďalšieho behu.

Energie som mal stále dostatok. Natrénované "jedenie" zaberalo, pil som celý čas ionták a preto som bol inak celkom v pohode. Až na tie kolená.

Napriek tomu som si povedal že to skúsim a na hlavnej som to po 21 km otočil a pokračoval. Moji fanúšikovia popri trati boli tiež super, tak som stále bežal. No na 23 kilometri sa mi pravé koleno tak nejako "zhuplo" a začalo bolieť ešte viac. Prešiel som do chôdze, snažil sa držať tempo a trochu to rozchodiť. Ale vždy keď som začal znovu behať, koleno bolelo. Nie že by pri chôdzi nebolelo. Na 24 kilometri som už len chodil a podľa tempa mi bolo jasné, že takto nestihnem ani "cut-off" 4 1/2 hodiny na 32 kilometri.

A tak neostávalo nič iné, len si priznať že dnes to nebude.

Spätne si myslím že som maratón podcenil. Nie je to len ďalších 21 kilometrov. Je to 21 kilometrov po tom čo si už 21 zabehol. A to je skutočne veľký rozdiel.

Takže čo ďalej?

Rozhodol som sa že o ďalší maratón sa pokúsim až o rok na 90 ročníku MMM.

Do začiatku marca sa sústredím na schudnutie a zrýchlenie. Budem trénovať na 5 a 10 kilometrové preteky. Väčšie 5 km preteky v strede januára a 10 km preteky na začiatku marca. Pomedzi to ešte aj iné 5 a 10 km preteky, ale skôr len ako motiváciu a pre zábavu.

Potom príprava na rýchlejší pol maratón. 25 mája sa bude konať 1/2 a maratón popri rieke Rín smerom do Kolína. Podľa fotiek to bude veľmi pekný 1/2 maratón. O aký čas sa budem snažiť uvidím podľa 5 a 10 km pretekov.

A po pol maratóne začne príprava na Košice. A s časom do 5 hodín.

Držte palce. ;)

Posted with Blogsy

17. Wallauer Mittsommer Lauf

Moja motivácia v behaní nebola na začiatku roka veľmi silná. Pred pol maratónom v Mainzi som behával maximálne 3 krát tyždenne. Ale preteky ma znovu motivovali. A aj keď som bol prihlásený na maratón do Košíc, rozhodol som sa, že sa popozerám po nejakých pretekoch aj medzi tým. Veď nie je nič lepšie ako sa znovu trochu motivovať a zároveň si overiť ako som na tom z mojou kondíciou.

Tak som ešte pred dovolenkou na Slovensku hľadal termíny na 5 až 10 kilometrové preteky. Jeden z jasných favoritov bol Wallauer Mittsommer Lauf.

Wallau je mestečko hneď vedľa Nordenstadtu, kde práve bývame. Už minulý rok som tieto preteky zaregistroval, lenže som na ne určite nemal natrénované. Ale povedal som si že na budúci rok to skúsim. A tak keď som pri mojom hľadaní narazil na tiero preteky, bolo rozhodnuté. Ihneď som sa prihlásil.

V štvrtok som si bol vyzdvyhnúť štartovné číslo, tričko a pár informácií o trase. Časti trasy aj poznám, behávam po nich a preto som si už pripravoval stratégiu na piatok. Podstatné bolo udržať rozumné tempo, nenechať sa strhnúť. Trasa má jeden väčší a jeden menší kopček, to som vedel. Vôbec som netušil čo ma čaká v samotnom Wallau.

V piatok som odišiel z práce dostatočne skoro, doma som si dal ľahkú večeru vhodnú pre preteky. Potom už nezostávalo nič len vybrať čo na seba, pripevniť číslo a vyraziť.

Wallau je od Nordenstatu okolo 1,5 kilometru. Na štart to bolo trochu viac. Ale prechádzka bola dobrý spôsob ako sa zahriať a pripraviť. Na štarte ma prekvapilo dosť veľké množstvo bežcov ( podľa informácií na stránke nás bolo okolo 2000). Už dávno som nevidel také množstvo chudých a vypracovaných ľudí. A s týmto pohľadom ma prepadli obavy, či vôbec budem mať s kým bežať.

Asi 3 minúty pred štartom sa bežci začali shromažďovať na štarte. Ja som sa radil ako vždy ku koncu. Plán bol zabehnúť 10 kilometrov za hodinu a štyri minúty. To nie je určite čas tých čo stáli v predu. Na moje potešenie okolo mňa bolo dostatok bežcov, ktorý nevizerali na veľmi lepší čas ako môj. Tak aspoň nebudem bežať sám. Dokonca sa ku mne postavil párik z bežeckým kočíkom ( a samozrejme ma predbehli, ako inak).



Napätie rástlo a zrazu sa ozvala štartovacia pištol a preteky sa začali. ( na moje prekvapenie žiadne odpočítavanie) Tradične trvalo asi 1,5 minúty kým som prebehol štartom. A 15 metrov za štartom sme sa aj zastavili. Príliš úzka ulička. Naštastie to trvalo len asi 15 sekúnd a mohli sme sa skutočne rozbehnúť po Wallau. Snažil som sa držať tempo pod kontrolou, aby som to hneď na začiatku neprepiekol. Prvý kilometer sa išlo z kopca a ja som sa držal ľudí okolo mňa. Nasledoval druhý kilometer mierne do kopca a keď sme sa konečne dostali na pole.

Tu som plánoval to už trochu rozbehnúť,keďže prvá rovinka. Mierne pridávam a sledujem tep. Po rovinke vybiehame do kopčeka, mierne spomalenie aby som udržal tep pod kontrolou. A odbočujeme na rovinku po ktorej nasleduje beh z kopca.

Prebiehavame cez kilometer 3 a ja pridávam tak ako som to plánoval. odbočujeme na cestu a ide sa z kopca. Pridávam ešte viac, snažím sa tu nabehnúť čo najviac pretože už čoskoro nasleduje kopček. V polke kopca máme piaty kilometer a ja sa snažím držať tempo aj do kopca.

Asi 300 metrov za piatym kilometrom odbočujeme z cesty a tým končí aj kopček. Bežíme ďalej mierne z kopca a ja znovu pridávam. Potrebujem ešte stále dobehnúť nejaký čas. Beží sa mi v pohode, snažím sa držať okolo 88% alebo 155 HR. Tu si prvý krát pomyslím že by som to mohol dať v predpokladanom čase. A hlavne konečne obieham ja a nie mňa!

Som za kilometrom šesť a zbieham dole kopčekom k riečke. A za ňou samozrejme hore kopčekom. Malo by to byť posledný úsek kde bežím do kopca. To si aspoň myslím. Vbiehame na rovinku a vraciame sa do Wallau. Kilometer sedem. Stále obieham a mierne pridávam.

Vbiehame do Wallau a dole kopcom až skoro na okraj. Kilometer osem. Nasleduje úsek kde bežíme popri riečke a domčekoch. Pekné prostredie, trávička, stromy a asfaltový chodníček. Začínam pociťovať únavu ale viem že sa ešte dá. Už len dva kilometre.

Vybieham z parčíka a stretám kolegu. Stihne dokonca spraviť aj dve fotky.

A zrazu bežím do kopca. Keď som s tým ale vôbec nerátal! Napriek tomu držím tempo a obieham celkom slušné množstvo bežcov. Konečne kilometer 9.

Ďalej bežíme cez centrum a do mierneho kopčeka. Ale už sa dokážem orientovať a viem že do cieľa to už nie je ďaleko. Pridávam na tempe a už kašlem na pulz.

Konečne posledná ulička a ja už vidím cieľ. Ostáva asi 200 metrov. Stále obieham a okolo 150 metrov do konca mám pred sebou staršieho pána. Tak si poviem že obehnem ešte jeho a cieľ. Pridávam a predbieham. On keď to zbadá pridáva tiež. A začíname sa navzájom ťahať a zvyšujeme tempo na špurt. Nakoniec prebiehavam cieľom pred ním. Poblahoželám mu a konečne zastavím hodinky.

Snažím sa rozchodiť rozochveté nohy, popíjam čaj a prechádzam sa po okruhu. Hodinky hovoria 1:02:36 a ja som nadšený z prvých krátkych pretekov. Už len vymeniť štartovacie číslo ( je na ňom čip) za chleba a pomaly na zničených nohách odchádzam domov. Dva kilometre prechádzky je presne to čo nohy potrebujú. A celú cestu sa škerím.

Budúci rok si to zopakujem. A možno ukecám aj Vilka na 1 km. :) A možno si aj sisa dá povedať a pobežíme spolu.

S kočíkom.

Aby sme mohli obiehať tých pomalších.

polmaratón

Tak dnes bol deň D. Košický Medzinárodný Maratón Mieru.

Napriek nie prave ideálnym podmienkam som sa zúčastnil a musím povedať že to bola vznikajúca skúsenosť.

Štartovalo sa o 10:00. Hromadný štart, čo znamenalo že som na trať vybehol okolo 10:02, kým sme sa všetci predrali cez začiatok. Napriek tomu musím povedať žiadna tlačenica, všetko v pohodičke, proste nádherné športové správanie.

Ako favorit pretekov som sa zavesil na koniec peletónu a "pomáhal" som asi 60 ročnému pánovi. :) Just kidding. Na konci som skončil, pretože skoro nikto nebehal takým tempom ako ja. Podľa počtu 5000 prihlásených som čakal že nás na konci bude viac, ale nestalo sa tak. Naštastie som niektorých aj predbehol.



Čo ma najviac šokovalo bol môj tep! Ešte na štarte som sa už pohyboval na 135 a počas pretekov som bežal na 168-170. Čo na tom bolo prekvapivé, že za normálnych okolností pri takom tepe
nedokážem normálne dýchať. Teraz to išlo v pohode. Proste nový zážitok. Ľudia povzbudzovali, a veľmi dobre hecovali. V princípe som bol dosť v pohode skoro do 12 kilometra. Prvé dve fotky sú z prvého miesta kde ma Sisa našla, pri Jakabovom paláci. To som už mal za sebou asi 8 km a hodinku behu.

Skutočná kríza z veľkým K prišla okolo 10-11 kilometra. Pred obrátkou na Južnej Triede. Už som cítil že nohy majú dosť, ale prinútil som sa ísť ďalej. Na Južnej Triede to už bolo lepšie pretože v protismere bežali iný bežci a v princípe som na tom nebol časovo až tak zle.

Aj povzbudzovanie ľudí spravilo svoje a po otočku a niečo za nou som ešte v relatívnej pohode bežal. Tu ma aj Sisa zachytila druhý krát. Následoval ďalší beh po Južnej Triede, kde sme mali dost silný protivietor. Tu som už vážne bojoval z nohami. A tesne pred odbočkou na Rastislavovu ma obiehali aj vedúci bežci maratónu. Takže som najskôr asi na 3-4 sekundy bol aj v telke. :)

No Na Rastislavovu som vbiehal približne na 14 kilometri ktorý sa ukázal ako zlomový. Bežal som už len z vypätím vôle a z vedomím že ak prejdem do chôdze, už sa najskôr nerozbehnem. Čo sa aj potvrdilo. :( Približne na 14,5 km som prešiel do chôdze a už som sa poriadne nerozbehol. Z veľkým zapretím som sa asi 2 krát rozbehol ale už to proste nešlo.



Pri najbližšej občerstvovačke už bolo aj niečo na zjedenie, v tom čase som už bol na trati okolo 2 hodín. Som si nikdy nemyslel ze banán je taká znamenitá vec. :)

Od toho 14,5 kilometra som už len chodil, až na námestí pred divadlom ma diváci vyhecovali a posledný kilometer som sa ešte vzmohol a zabehol. Oficiálny výsledný čas 02:58:46 a skončil som ako 854 medzi mužmi, ktorý štartovali na pol maratóne. Za mnou ešte dobehli ďalší šiesti a posledný podľa výslednej listiny dokráčal až okolo 04:46:13. Desiati muži neskončili preteky.